Bola ozbrojená.
A ja - slabá žena,
podľahla som.
A vpustila dnuká.
Pred zavretými očami
ruka.
Nežne hladká líce.
Učebnice v skrini
ležia. Aj tak sú nanič.
Utiekol mi chránič...
Nie, nie, nie, nie! Nie!
Vyhlasujem vojnu. Spomienkam.
Navliekam brnenie a
znova si kľudne sedím
v kresle.
Nesmiem zavrieť oči!
To sa stáva. Žiadna nová
správa. Ako po starom.
Nechcem žiť z toho,
čo je preč. Ľúbiť utópiu.
Som z mäsa a kostí.
Žiadna predstava, žiaden ideál.
Tak ťa prosím, nezlosti ma.
Dymový dych je preč.
Pehy sú preč.
Odstránia ich aj v salóne
krásy? Asi...
Pokúšam sa na ne
zabudnúť.
Krásne dlane.
Neboli stvorené pre teba!
Pahreba...a začínam
odznova... Klapka!